História

Úloha mydla v ľudských dejinách

Zjednodušene povedané, mydlo je látka, ktorá v roztoku s vodou znižuje povrchové napätie a pomáha uvoľňovať a odstraňovať nečistoty.

Aj v najarchaickejšej podobe mydlo zrejme vždy hralo rolu v ľudskej histórii. Predtým, ako sa mydlo stalo zámerne vyrábaným produktom, saponínové látky sa lúhovali z rastlín ako yuka, mydlica alebo praslička. Potreba substancie, ktorá by pomáhala odstraňovať špinu, mastnotu, zvyšky jedla, živice, telesné nečistoty a podobne, vždy patrila k ľudskej skúsenosti.

Prvá písomná zmienka o mydle bola nájdená na sumerských hlinených tabuľkách z obdobia 2500 rokov p.n.l. Tabuľky hovoria o použití mydla pri praní vlny. Ďalšia sumerská tabuľka hovorí o výrobe mydla z vody, lúhu a oleja čínskeho škoricovníka.

Historické nálezy poukazujú na to, že aj Egypťania sa pravidelne kúpali a že miešali živočíšne a rastlinné oleje so zásaditými soľami za vzniku mydlovitej látky, ktorú používali na pranie.

Existuje staroveká rímska legenda o tom, ako dostalo mydlo svoje latinské meno: Z hory Sapo, kde sa zvykli robiť zápalné zvieracie obety, vraj dážď zmýval zmes roztopeného živočíšneho tuku a popola do rieky Tiber, ktorá tiekla pod úpätím. Tam ľudia zistili, že mydlovitá látka je veľmi účinná pri praní šiat a umývaní tela.

Rímske kúpele sa budovali už okolo r. 312 p.n.l. Boli veľmi okázalé a obľúbené. Predpokladá sa, že Rimania získali vedomosti o mydle od Galov, ktorí ho pre svoje potreby vyrábali z kozieho tuku a sódy.

S pádom Rímskej ríše obľúbenosť mydla v Európe významne klesla. Aj keď neeurópske kultúry naďalej pestovali praktiky kúpania, do Európy sa tento zvyk vrátil až po uplynutí niekoľkých storočí.

Mydlárske cechy sa začali v Európe vytvárať v priebehu 17. storočia. Tajomstvá mydlárstva boli prísne strážené. Učenie a rozširovanie remesla bolo veľmi obmedzené. Juhoeurópske krajiny, ako Taliansko, Španielsko a Francúzsko, boli prvými strediskami výroby mydla, pretože mali veľké zásoby olivového oleja a sódy, z ktorej sa vyrábal lúh.

Angličania začali vyrábať mydlo v priebehu 12. storočia. Nanešťastie mydlo bolo veľmi zaťažené daňami ako prepychový tovar a tak bolo dostupné iba pre bohaté vrstvy. Od roku 1853, keď bola v Anglicku zrušená daň na mydlo, sa veľmi rýchlo rozvinul mydlársky priemysel a zároveň sa veľmi zmenil vzťah spoločnosti k osobnej hygiene.

V koloniálnej Amerike mydlo pre domácnosti vyrábali ženy sezónne. Komerčná produkcia mydla sa tu začala až začiatkom 17. storočia, keď do Nového sveta začali prichádzať mydlári z Anglicka.

Vedecký pokrok začal ovplyvňovať výrobu mydla s príchodom Nicholasa Leblanca, francúzskeho chemika, ktorý si patentoval proces výroby lúhu z kuchynskej soli v roku 1791. Tento proces umožňoval lacnú produkciu sódy.

Na začiaku 19. storočia sa významné objavy Michela Chevreula, týkajúce sa vzťahov tukov, glycerínu a mastných kyselín, stali základom chémie mydla a tukov.

V polovici 19. storočia belgický chemik Ernest Solvay objavil amóniový proces, ktorým zdokonalil získavanie sódy z kuchynskej soli.To zlepšilo dostupnosť a kvalitu sódy pre výrobu mydla.

V dôsledku vedeckého pokroku sa mydlo stalo dostupným a obľúbeným tovarom. Tiež sa začalo vyrábať rôzne mydlo na rôzne účely - mydlo na kúpanie, mydlo pre spracovanie vlny, mydlo na čistenie.